More všetkých riek

V tom kraji pieskov a močarísk bola borovica všetkým. Ako odveká ozdoba pokrývala skromnú pôdu, v hustom šíku sa približovala k dedinám, vyrábali z nej jednoduché veci potrebné v hospodárstve, stavali domy, hlobili kolísky. Vôňa živice s prvým vdychom prúdila dojčatám do pľúc, šuchot konárov sprevádzal všetkých, keď v detstve chodili do lesa na huby, neskôr keď dospievali a bozkávali sa tam až do úsvitu, i keď dospelí orali, siali, žali chudobné klasy. Keď umreli, vložili ich do borovicovej truhly a ďalšie generácie pokračovali v tom odvekom kruhu a tak isto nad nimi šumeli borovice, tú istú živičnatú vôňu mal vietor, ktorý sa preháňal nad mizernými políčkami, nad močiarmi porastenými lišajníkom, nad...

Duch v hmote

Ak máme nájsť to, čo nazývame “duch”, “esprit” v srdci hmoty, pokúsime sa preniknúť dovnútra kvantovej zvláštnosti; stretneme sa so vzrušujúcim pokusom, ktorý už veľa rokov vyúsťuje do tajomstva. Tento pokus je známy ako dvojštrbinový experiment: predstavuje základný prvok kvantovej teórie. Dôvod? Pretože, ako to raz povedal americký fyzik Richard Feymann, evidentne zachycuje jav, ktorý “sa nedá vysvetliť klasickým spôsobom a ktorý ukrýva srdce kvantovej mechaniky. Vlastne obsahuje samo tajomstvo…” Ak by sme chceli ani nie vyriešiť také tajomstvo, iba si urobiť nejakú predstavu – čo len hmlistú – o tom, čo skrýva, museli by sme úplne opustiť svet našich...

Polia reality

Konečne sme dosiahli poslednú hranicu: tajomnú ohradu toho, čo nazývame hmotná skutočnosť. Čo je však za ňou? Nepochybne nič. Či skôr: nič ohmatateľné. Tam sa začína oblasť ducha. Oná inteligencia, onen hlboký poriadok, aký konštatujeme okolo seba, už nepotrebujú hmotnú oporu. “Takmer nič”, ako vravel filozof Jankélévitch, to je presne ono, podstata reálneho. O čo však ide? Zostúpme znovu do nekonečne malého, dovnútra úžasnej hmoty. Predpokladajme, že môžeme vojsť do jadra atómu. Ako vyzerá “panoráma”, ktorú by sme tam vnímali? Jadrová fyzika nám hovorí, že na tejto úrovni nájdeme takzvané “elementárne” častice v takej miere, v akej neexistuje nič “menšie”...

Hľadanie hmoty

Už takmer storočie žijeme v kvantovej ére: v čom táto nová koncepcia zmenila chápanie vecí, ktoré nás obklopujú v každodennom živote? Vezmime si náš kľúč: to, čo sme sa dozvedeli, nás núti prijať predpoklad, že ide o kľúč zložený z entít, pochádzajúcich z iného sveta – z nekonečne malého sveta atómu a elementárnych častíc. Ako však skĺbiť vývoj našich teoretických znalostí so skúsenosťou, ktorá pramení z každodennej reality? Všetko čo som sa prostredníctvom kvantovej fyziky dozvedel o tomto kľúči, mi nijako nebráni vnímať ho ako materiálny “objekt”, ktorý mi leží v dlani a cítim jeho hmotnosť i konzistenciu. Je to však iba ilúzia v divadle reality. Čo je za jeho pevnou...

Náhoda, alebo nevyhnutnosť?

Po tom, ako sme sledovali dlhú cestu života od prvých organických molekúl až k človeku, znovu stojíme pred nevyhnutnou otázkou: je kozmická evolúcia, ktorá viedla až k človeku, ovocím náhody, ako sa nazdával biológ Jacques Mond, alebo je zapísaná vo veľkom univerzálnom pláne, ktorého každý prvok musel byť presne vypočítaný? Je za tým, čo nechápavo nazývame náhodou, akýsi skrytý poriadok? Ak chceme odpovedať na túto otázku, musíme zájsť až k podstatnej náhode, k náhode záhady a tajomstva: aký je význam toho, čo jednoducho nazývame poriadok vecí? Vezmime si snehovú vločku: táto malá vecička sa riadi prekvapujúco subtílnymi matematickými a fyzikálnymi zákonmi, ktoré umožňujú vznik usporiadaných...

Tajomstvo života

Zatvorím oči a vidím: autá preháňajúce sa po ceste, dievčinu v dlhých šatách na chodníku, starého pána skláňajúceho sa pre klobúk, čo mu odniesol vietor. Obrázky života. Čo je to však život? Otázka, ktorej sa nemôžem vyhnúť a ktorú chcem položiť: Akým „zázrakom“ sa zjavil tento život? Práve sme v predchádzajúcom Big Bangu videli, že zrodom vesmíru bolo čosi, akási organizačná sila, ktorá akoby všetko vypočítala a vypracovala do nepredstaviteľných podrobností. Ja však chcem o tom vedieť viac: čo je za životom? Zjavil sa náhodou, alebo je plodom neznámej nevyhnutnosti? Kým sa vrátime k pôvodu života, pokúsme sa lepšie pochopiť ten život, aký existuje dnes. Predo mnou na okenici sedí motýľ...

Big Bang

Na začiatku si položme otázku, tú najneodbytnejšiu, najzávratnejšiu v celom bádaní. Prečo je skôr niečo ako nič? Prečo je Bytie? To “neviem čo”, ktoré nás delí od ničoty? Čo sa stalo na začiatku a poskytlo tým zrod všetkému, čo existuje dnes – stromy, kvety, chodci kráčajúci po ulici “akoby nič”? Aká sila vtlačila vesmíru podoby, v akých sa prejavuje práve dnes? O týchto veciach uvažujeme práve tak jednoducho, ako napríklad dýchame. Dôverne známe predmety nás môžu zaviesť k najvzrušujúcejším záhadám. Napríklad železný kľúč, ktorý mi tu leží na mojom písacom stole: keby som mohol vytvoriť históriu atómov, z ktorých sa skladá, kam by som až zašiel? A čo by som tam...