More všetkých riek

V tom kraji pieskov a močarísk bola borovica všetkým. Ako odveká ozdoba pokrývala skromnú pôdu, v hustom šíku sa približovala k dedinám, vyrábali z nej jednoduché veci potrebné v hospodárstve, stavali domy, hlobili kolísky. Vôňa živice s prvým vdychom prúdila dojčatám do pľúc, šuchot konárov sprevádzal všetkých, keď v detstve chodili do lesa na huby, neskôr keď dospievali a bozkávali sa tam až do úsvitu, i keď dospelí orali, siali, žali chudobné klasy. Keď umreli, vložili ich do borovicovej truhly a ďalšie generácie pokračovali v tom odvekom kruhu a tak isto nad nimi šumeli borovice, tú istú živičnatú vôňu mal vietor, ktorý sa preháňal nad mizernými políčkami, nad močiarmi porastenými lišajníkom, nad...