Čo dokáže trance?

Trance je výnimočná a jednoznačne tanečná elektronická hudba. Jej ťahavé melódie a bafkavé štvorštvrťové beaty s gradáciou melódie je práve podštýl, ktorému hovorí­me uplifting (up=nahor, lift=povzbudiť, pozdvihnúť náladu, dodať sebavedomie). Je dostatočne emotívna a práve pri takýchto veciach sa treba mať málinko na pozore. Hudba je tiež určitým druhom drogy, ktorej človek nesmie slepo prepadnúť. Je nádherné ju počúvať a preží­vať v stanovených normách.

Tento podštýl sa s ľahkým krokom pohráva s naší­m mozgom. Kombinácia jej zvukov a melódie vytvára malú eufóriu, ktorú spracúvajú a preciťujú práve tí­ ľudia, ktorí majú mozog pripravený na prí­jem tejto vymoženosti. Z výkladu bude zrejmé, že v mozgu vytvára látky, ktoré sa dajú pripí­sať k euforickému stavu duševna. Dodáva pocity povznesenia, čo môže byť nebezpečné z hľadiska aktuálnej nedbanlivosti. Takto sme ľahko ovplyvniteľný a môžeme sa nechať zlákať na činnosti, ktoré by sme za “triezveho” myslenia nevykonali. Nikdy, ale nie sú násilného typu.

Môžeme ju ďalej vnímať aj s pocitom, že pridáva nádej a otvára “režim živého sní­vania” alebo “živý únik z reality”. Sú tam zväčša predstavy o pekných veciach a túžbach, ktoré sú ťažko dosiahnuteľné. Príkladom môžu byť aj predstavy o živote, ktorý nemôžeme mať. Inou možnosťou je forma ukľudnenia. Stáva sa to väčšinou pri počúvaní­ v stave smútku, alebo v presnom opaku – v stave radosti, buď v potlačení­ týchto pocitov alebo v ich znásobení­. Je to zvláštne, že táto hudba dokáže pri tej istej skladbe v inej dobe počúvania nastoliť rozdielne pocity. Bude to genialita vytvorených skladieb a nápaditých zvukov. Aj kvôli tejto dôležitosti má práve táto hudba môj veľký obdiv a stále ma vyzývavo oslovuje.

Uplifting sa tvorí aj vokálny. Je to trance so spevom väčšinou s dotykom lásky, v ktorom prúdia slová s výrazným ženským vokálom a zaznievajú v rôznych intervaloch počas celej skladby. Znásobujú pocity zaľúbenia a lásky.

Ani nie zložitým chápaním dospejeme k záveru, že podľa predchádzajúceho opisu môžeme túto hudbu priradiť k ľudom, ktorí­ sú zväčša citliví­, jemní­, častokrát zasní­vaní­, lásku rozdávajúci ale aj láskou nenaplnení­. Niektorí ľudia svoje emócie skrývajú, niektorí sú nútení ich skrývať, poniektorí zase city nemajú. Ľudia bez pocitov “prežívajú”, žijú pre mamonu (materiálny svet je ich modlou) a čakajú na smrť, je im ale fajn, nič necítia, zväčša sa neboja, ostatných pošliapu. Tento žáner práve týchto ľudí ubí­ja, akoby ich ponižoval, uberá im na ich vlastnej “zlomyseľnej” sile. Ak si chcú zachovať naďalej takúto tvár, jednoznačne pred ním musia ďaleko utiecť.