Čo dokáže trance?

Trance je výnimočná a jednoznačne tanečná elektronická hudba. Jej ťahavé melódie a bafkavé štvorštvrťové beaty s gradáciou melódie je práve podštýl, ktorému hovorí­me uplifting (up=nahor, lift=povzbudiť, pozdvihnúť náladu, dodať sebavedomie). Je dostatočne emotívna a práve pri takýchto veciach sa treba mať málinko na pozore. Hudba je tiež určitým druhom drogy, ktorej človek nesmie slepo prepadnúť. Je nádherné ju počúvať a preží­vať v stanovených normách.

Tento podštýl sa s ľahkým krokom pohráva s naší­m mozgom. Kombinácia jej zvukov a melódie vytvára malú eufóriu, ktorú spracúvajú a preciťujú práve tí­ ľudia, ktorí majú mozog pripravený na prí­jem tejto vymoženosti. Z výkladu bude zrejmé, že v mozgu vytvára látky, ktoré sa dajú pripí­sať k euforickému stavu duševna. Dodáva pocity povznesenia, čo môže byť nebezpečné z hľadiska aktuálnej nedbanlivosti. Takto sme ľahko ovplyvniteľný a môžeme sa nechať zlákať na činnosti, ktoré by sme za „triezveho“ myslenia nevykonali. Nikdy, ale nie sú násilného typu.

Môžeme ju ďalej vnímať aj s pocitom, že pridáva nádej a otvára „režim živého sní­vania“ alebo „živý únik z reality“. Sú tam zväčša predstavy o pekných veciach a túžbach, ktoré sú ťažko dosiahnuteľné. Príkladom môžu byť aj predstavy o živote, ktorý nemôžeme mať. Inou možnosťou je forma ukľudnenia. Stáva sa to väčšinou pri počúvaní­ v stave smútku, alebo v presnom opaku – v stave radosti, buď v potlačení­ týchto pocitov alebo v ich znásobení­. Je to zvláštne, že táto hudba dokáže pri tej istej skladbe v inej dobe počúvania nastoliť rozdielne pocity. Bude to genialita vytvorených skladieb a nápaditých zvukov. Aj kvôli tejto dôležitosti má práve táto hudba môj veľký obdiv a stále ma vyzývavo oslovuje.

Uplifting sa tvorí aj vokálny. Je to trance so spevom väčšinou s dotykom lásky, v ktorom prúdia slová s výrazným ženským vokálom a zaznievajú v rôznych intervaloch počas celej skladby. Znásobujú pocity zaľúbenia a lásky.

Ani nie zložitým chápaním dospejeme k záveru, že podľa predchádzajúceho opisu môžeme túto hudbu priradiť k ľudom, ktorí­ sú zväčša citliví­, jemní­, častokrát zasní­vaní­, lásku rozdávajúci ale aj láskou nenaplnení­. Ľudia, ktorí takéto emócie skrývajú alebo sa po celý čas tvária, že city nemajú žijú zrejme skôr pre mamonu. Bývajú nimi aj silní jedinci, veľmi nebojácny, ktorí dokážu ostatných pošliapať, či už pre lepší život alebo moc. Tento žáner práve týchto ľudí ubí­ja, akoby ich ponižoval, uberá im na ich vlastnej „zlomyseľnej“ sile. Ak si chcú zachovať naďalej takúto tvár, jednoznačne pred ním musia ďaleko utiecť.